2019

Zrazu je to v posteli iné.

Tvoje pyžamo už nie je atraktívne.
Nechal ma na moste dvoch cudzích krajín.
Tak a teraz pros.
Miluj svoje telo. nedokonalé. nenávidené. rozvoduhodné.
Má to zmysel, to cíti učený i neučený.
Nejak sa z toho pozviecha.

2020

cyklus života

Šuchtavý krok.
Igelitky naplnené prázdnym životom.
Sme pripravení na najhoršie.
Na život v jeho holej forme.
Vstať-umyť-jesť-piť-vylúčiť-spať-vstať-a zase dookola.
Cyklus života.
Žijeme a umierame.
A kdesi na pomedzí týchto dvoch aktov
sa snažíme byť do nebies volajúcimi ľuďmi.

Minúta za minútou

Si vrah alebo samovrah?
Číta sa mi to ťažko.
Nákaza nám prelieza do čriev.
Nemôžeme si podať ruky.
Chýba mi tvoja štruktúra dlane.
Z domu vychádzam ako väzeň.
Domov sa vraciam ako väzeň.
Prázdnota ma naťahuje do protiľahlých strán.
Skúša,
čo vydržím.

Klávesnica života

Delete na vymazanie
občasných chýb.
CapsLock
Keď ťa potrebujem.
Keď od teba niečo chcem.
Ako to prúžkované tričko s nápisom „Venuj sa mi.“
Insert
Ak ťa chcem vnútri seba
na počkanie.
Home
Keď ležím zmoknutá v cudzích slzách
Keď potrebujem teplé jedlo od mojej mamy
Keď si to v živote opäť poseriem a ocitnem sa na ulici.
Enter
Stačí vstúpiť
mám servis na počkanie. (No a čo, veď som chorá!)
A Medzerovník keď mi stojíš nablízku.
Keď sa ťa potrebujem zbaviť.
Keď potrebujem byť osamote
Keď chcem dýchať kyslík bez pachu tvojich úst.
A na záver
End
Keď sa to rozhodnem ukončiť.
Keď si cez hlavu previažem lanovú slučku.
Keď ma Boh zavolá a ja (ne)poslúchnem.
Keď moja pýcha prekoná všetky pozemské záväzky.

Na začiatku je to vždy ideálne.

Spolu. S nadšením, s mladou kožou na telách, s radosťou na perách a šťavou mladého života uprostred.

Trikrát sa presťahovať je ako raz vyhorieť a trikrát vyhorieť je ako raz sa rozviesť a trikrát sa rozviesť…

Na začiatku je to vždy ideálne.
Bez záväzkov, s bezočivým západom slnka pred naším zrakom, s rozmýšľaním iba v tých správnych momentoch a sexom na počkanie na kuchynskom stole našich rodičov, ktorí nás pristihnú v momente tvojho orgazmu, v momente, ktorý je trápny pre nich i pre nás, no moji rodičia sa iba začervenajú, zabuchnú dverami a my môžeme blažene pokračovať.

Moji rodičia sú radi, že nám to klape na ich kuchynskom stole. Už spolu tri roky nič nemali.

Na kuchynskom stole sa odohrávajú iba šumivé hádky a spité bitky.
Na kuchynskom stole som kričala „prestaňte“ obom do tváre s rozčúlením malého dieťaťa.
Dnes na kuchynskom stole ležím nahá s tebou.

Na začiatku je to vždy ideálne.
A vtom do teba skočí realita: Hádky dodnes nevyšumeli. Príliv a odliv a príliv a odliv, počítam v hlave a štvornožky sa plazím ku kuchynskému stolu načúvajúc nadávkam vlastných rodičov.
Dnes na kuchynskom stole ležím nahá s tebou a hrdo opakujem nadávky vlastných rodičov.

Na začiatku to bolo ideálne.

Na začiatku to bolo ideálne.

Popreli sme príčinu a následok, za roh miestnosti sme sa báli pozrieť.
Dnes nás do miestnosti hodila núdzna prítomnosť.
Hľadíme na spotvorené ľudské životy,
hlodavcov bedákajúcich od nedostatku kvalitnej stravy,
prehnité ľudské telá, ktorým sme na ceste životom ublížili.

Niet cesty späť.
Popreli sme príčinu a následok
Za roh miestnosti sme sa báli pozrieť.
Ľudské telá hnijú naďalej, krvavé črevá vyliezajú spod mŕtvolne bledej pokožky.

Hlásajú: Následok. Trest. Utrpenie.
Popreli sme ich a teraz nám to (z)vracajú.

Miera popretia reality závisí priamoúmerne od voľby jedinca nasledovať hlas vlastného svedomia.

Črevá visia na dne našich tiel.
Smrad zhnitých tiel v nás vyvoláva pocity previnenia.
Črevá vystupujú na povrch.
Vo vlastnej skrytosti sa ich zúfalo snažíme odhaliť.

pokus/omyl

Dala som si záväzok, každý deň
450 slov textu, minimálne jeden namaľovaný obraz.
Výsledok: som pre nich iba blogerka.
(Pozn. Bloger = spisovateľ, ktorý nevie písať.)
Zase raz si niečo musím dokazovať.

Pot sa leje prúdom, únava prerastá cez bolesť hlavy, popol mi padá na hlavu
Tretíkrát som vyhorela a pracujem naďalej.
Deň čo noc.
Zase raz si niečo musím dokazovať.

Rodičia sú na mňa hrdí, milujú ma.
Výsledok: som pre nich relatívne vydarený pokus/omyl.
Nenávidím sa a potrebujem si to dokazovať.

Pálim si mosty, staviam sa do role obete, ničím si život ako nik iný.
Tak to má predsa byť.
450 slov lajfstajlového textu, ďalší plačúci obraz v pivnici.

Môj potenciál zalievam troma tonami suchého betónu.
Už nikdy ho nevzkriesim k životu.
Nenávidím sa a potrebujem si to dokazovať.

Sme…

Sme sprostí
a bojíme sa
priznať si
ako veľmi sme zničili tento svet.
Prostituujeme sa každým statusom na Fejsbúku
(Triesky emócií sa zarývajú do bezobsažnej klávesnice)
bez nároku
na peňažnú odmenu. Čo už.

Sme osamelí
každý deň masturbujeme za zamknutými dverami.
Partner varí večeru
je od nás ďaleko.

Sme leniví.
Odmietame sex pri povinnom čítaní Platónových filozofických statí.
A pritom
si druhou rukou
tajne prechádzame po pohlavnom úde
a myslíme na iného.
                        Na inú.

Sme ľudskí. (niektorí z nás)
Na druhý deň
trúsime slzy do rebier nebeskej kazateľnice.
                      Do očí nášho najlepšieho priateľa.
Kráčame do terapeutickej miestnosti
vykrúcajúc sa z očí pravde.
On to pozná.
     Ty to vieš.
          Terapeut to pochopí.

Status o erektilnej disfunkcii
hádžem do koša.
Môj neexistujúci partner
naďalej kuchtí večeru.
Onanujem už iba potme.
                      Pri sviečkach.
Sex som nemal už päť rokov.
                         Od matkinej smrti.

Ako z kola von.

Byliny zožrali toaletnú nečistotu.
Je to opäť na tebe.
Alkoholom presiaknutý pot kričí od vedľa, počujem ho na sto metrov.
Na toalete, na mieste všetkých nečistôt
sme upchali vlastný stav života.

Naše dieťa sa nevinne pozerá
všetkému rozumie.
Zachraňujem situáciu ako sa dá, modlím sa do modravých kolien hľadajúcich odpovede na otázky
upchatého stavu nášho života.
Hľadíš na mňa, hľadíš na dieťa, pot narastá, ty tlačíš, upchatosť povoľuje, ja plačem.
Neviem prečo.
Som unavená zo života a pritom
som len to nevinné dieťa.

Pot narástol do obludnej veľkosti.
Plávame v ňom všetci traja, lásku nepoznáme, závislosť a lož nám opojila mozog
nevieme
ako z tohto kola von.
O desať rokov sedím na upchatej toalete a premýšľam
ako z vlastného kola von.
Prehriate klamstvá, hrianky na okraji rakovinotvornej tmy letia na tanieri spolu s tebou a ja
neviem ako z vlastného kola von.

deň/noc

Všetko bolo povedané
Stránky boli popísané
Deň uzrel noc a noc uzrela deň
A ona a on uzreli seba
Do seba a do vnútra kostí v medzirebrách.
Hľadajúc čosi viac – čosi ako lásku – čosi –

Nikdy to nenašli.

Noc uzrela deň a deň uzrel noc
A oni sa počas prietokov jej krvi
Oddali milovaniu.

Každý čin si so sebou nesie dôsledok
Zavíjal na okraji niekoľko sekúnd pred popravou Dostojevskij.
A deň uzrel deň a ďalší deň a on čakal na popravu hľadiac na každý okamih niekoľkosekundovej chvíle, ktorú následne zhmotnil do svojho magnum opusu.
Myslela naňho keď noc striedala noc a ďalšiu noc a milovala sa bez lásky plnej vzrušenia.
Bez následkov plných prázdnoty.

Nič neurobila.
Milovala ho ďalej.
I keď to nikdy nenašli.

Sprvu sa mali radi.

Nové telá, čistá koža,
dátum spotreby?
Nepoškvrnený, umelý, žiadostivo nový.

Dnes je to iné.
Také bez kože.
Už sa len navzájom pália
zápalkami bez ohňa.

Sex bez vášne, kŕčové žily na nohách, automat s ozubenými kolieskami, ktoré presne vedia
kedy zastať
a kedy sa opätovne rozbehnúť.

Dnes a pozajtra a zase o týždeň.
To je náš rozvrh.
Žijeme bez toho, že by sme sa čo i len zamysleli (nad životom).

Chceme na seba zabudnúť.
Chceme si navzájom odpustiť.
Chceme sa mať radi a opäť sa milovať ako kedysi

Chvála bláznivosti a všetkým bláznom, ktorí sa zamýšľajú (nad životom).