Texty piesní

Suicide captured your head and me,

loner. You let me stare and scream. No wonder

stalking is my daily routine.

Desperately fulfilling the emptiness. Sex you get only in dreams.

 

Where are you when I need to talk?

Forgotten, forgiven, stop holding the thought.

I crave you, my lover, wherever you are.

I lost you

You were not

I have any heart

for love.

 

Though I beg to be pleased. I wish to love

I can’t. The invisible wall of my sins hold me against

Myself.

Was I ever a sinner?

Did I ever sin?

 

I wonder. Who was I all my lives before?

Fucker? Prisoner? Guardian? Child? Someone?

 

Look in the mirror borderline bitch

Those voices – they scream

Wanting your dirt, wanting your filth.

 

They want your life. Tough you cannot even feel love.

______________________

Antisocial networks

They took your life. Those antisocial networks

They dragged you into the deepest mud

My empty soul is full of abundant materials.

They showed you new dimension. We have to deal with it they said

But no one ever will.

Tutorials were burned, hope broken.

God is in the Bible. Nowhere near.

This is hell. Black and white. Fight or Die. Speak and lie.

 

Get up. Spread your legs. It’s fine. No one notices.

Power is taken. We are slaves spreading slavery.

We are broken to the core (beyond repair).

And there is no chance. Find some peace.

Why are you silent now?

Shut up.

Go away.

Come here.

______________________

  1. emails. Delivered.

I am waiting for her. Email. Delivered. I want to suck her words with mine. Letters a-b-c mixed with her lines. Poetry is a way to disguise.

  1. emails. Delivered. Waiting. Wet. Nothing. All the unhappy families are unhappy in its own way.

My genes are a curse. That’s why I pray and go to church on Sunday.

Devils need to be broken down and shaped up.

 

We loved each other don’t you know that?

 

God is the only reason why I didn’t put my head in the oven.

Don’t you know? I am a plathistic art piece myself.

______________________  

I check all of your online activity.

I learned your likes and dislikes by heart.

I am jealous of the people you befriend on Facebook.

I guess I am going to meet them just to figure out what you like about them so much.

I already changed my password to your name.

I still don’t know your birthday. I baked you a birthday cake.

I guess I didn’t think it through.

I am astonished by you.

______________________ 

The truth. Is the hardest to achieve. I know. I wished – I believed – I hoped –

You were the right one.

Doctors are supposed to heal and not the other way around

Get real. Handed Pills. Awoken dreams. Blankets full of whiteness. Insanity cannot be touched.

Doctors can become the worst patients

And otherwise. How good was I at treating you? Are your traumas gone now? Is there anyone listening? I promise –

It’s going to be all right.

______________________  

Silencio

I loved

and lost

in the darkness

that cost me a pain

messing up so many times

until the end

of the day

 

I was heartbroken

insane

not being able to say a word

Took a plane

to get away

from this madhouse called Slovakialand

to see what the life is like out there

 

You said silencio

and so it was

 

I was naïve and unaware

kept my legs together

and so they stayed

until he violently spread my body

to its colourful stripes

of loneliness

 

I cried

I wailed

realized his insides were pushing onto me

like bare trees

lacking sunshine

 

Básne

RESTRAINING ORDER (zostaň kameňom)

Kameň na brehu, ktorého existencia závisí od Jeho rúk.

Tak sa konečne rozhodni, som tvoja alebo nie?

Nie. Daj pokoj. Občas ťa zašliapnem, tak sa priprav.

No hlavne buď a zostaň kameňom.

Hlavne sa utop vo vode nevinným skokom.

Hlavne nevzbudzuj moje ochraniteľské sklony.

Hlavne padni na dno a nikdy, ale naozaj že nikdy nevyplávaj na povrch.

Hlavne nebuď (pri mne).

Hlavne.

H. Vne.

L.

.

______________________

Dnes som snívala o mužovi spiacom vedľa mňa – keď prsty som vkladala do seba – dúfala – zúfalá  – ako taký dychtivý miniorga(ni)zmus mi lezieš po perách – pavúčie končatiny zanechávajú nezmazateľné stopy na mojej pokožke.

Kde si? Nie si.

V ovzduší. Hľadaj a nájdeš – už počujem tvoj bzukot.

Tu je moja matka – bezpečie – ja v sebe.

Už ťa mám.

Tam. Na druhom brehu. V pavučine seba.

______________________

Moje telo. Tvoje telo.

Priezračná nevedomosť.

Obojok príťažlivosti.

Monokel previnenia.

Panický ošiaľ.

Smiech, ktorý sa ozýva do hory.

Ľudské dno klesá priamoúmerne s hĺbkou našej pýchy.

Spíme druhý bez jedného, zatiaľ čo pred domom nám vysychá strom Rajskej záhrady.

______________________

MÔJ STARÝ OTEC MAL IQ 250 A PO PORÁŽKE NEVEDEL POVEDAŤ ANI JEDNO SLOVO. NOSIL PLIENKY A SPRÁVAL SA AKO MALÉ DIEŤA.

                                                                 ODVTEDY SA BOJÍM

SMRŤY.                                      JE TAKÁ

                                                    NEOMYLNÁ

ZASIAHNE VŠETKÝCH

                                                                      BEZ ROZDIELU

AJ JA MÁM IQ 250.                                                  PRE ISTOTU SOM SI KÚPILA PLIENKY.

______________________

Prichádzame spolu

do samoty.

Prinášame novú nádej – čokoládový dezert

na zasýtenie vnútorných neistôt.

Starý otec zostáva sám – na seba – s chorobou metastázujúcou po celom tele neschopnom porozumieť základným princípom nehladko plynúceho života.

Dcéra sa snaží. Vnučka s mokrými rukami odchádza do vedľajšej izby. Akceptácia reality je možná len s pomocou oddelenia sa od reality.

Odchod vnímajú ako vykúpenie. 

Starý otec otvára fľašu šampanského.

Zase budem sám.

______________________

Krvavé slúchadlo mi visí v rukách.

Som nahá do nemoty.

Konečná.

Pred domom na ulici, kde deň čo deň kľačíš sa zmráka.

Dnes na ulici kľačíme spolu.

Striehneme v kríkoch a zbierame čerešne.

Ako malé deti.

Deti, ktorými sa nikdy nestaneme.

______________________

nočné mory, dátum neviem

Oko kamery beží.

Ja utekám do seba.

Vo vode leží škrupina polo(ne)vinných mladých ľudí.

Kto prehovorí?

Tehotná žena odchádza ako prvá. Je tehotná. Z vagíny jej trčia nohy dieťaťa.

V závere sa priznáme. Zabili sme ich.

Nevieme koho.

______________________  

Napísať knihu

je ako porodiť dieťa

Samé otázky

Bude sa páčiť?

Bude všetko v poriadku?

Budú ho mať v láske?

 

Boh je láska.

Opakujúca sa mantra keď vzdychám

v pôrodných bolestiach

Rodí sa

hlava

A v otvorenom rozkroku premýšľam

minulosť chcem vymazať z obrazovky počítača

Deväť mesiacov

odriekania asketizmu lží

potenia sa

o tvorbu nablískanej vetnej stavby

Chcem potlesk, chýba mi –

treba zatlačiť, už to ide,

Krv a pot.

len pre moment slávy

pre stránku na skurvenej Wikipédii

Nad ktorou aj tak ohŕňame nosom

 

Akú tam máš fotku?

______________________  

Dievčina s okuliarmi na tvári

ma desí svojou každodennou prítomnosťou.

Sedí vedľa mňa

chce umrieť – hľadá nádej – chce so mnou hovoriť.

Otváram ústa –

Nevie(m), čo povedať.

Hľadím na neviditeľného Boha – pýtam sa

Kde si?

Skrýva sa za oblakmi

dievčininho rúžového líca.

Vypľúva jazyk – odmieta vyššiu moc.

Chce samú seba v sebe

nik jej nie je dosť.

______________________ 

Prvý deň si mala oblečené modré kvety a kašeľ v pľúcach.

Chcela som ťa varovať. Nechytať sa intimity tvojho podnebia.

Mala som sa zastaviť.

Bezhlasne si ma držala jednou rukou pohromade.

Druhou si sa hrala na zlú babu v pieskovisku.

Oslepila som ťa donevidím.

Boha sme odmietali zo zákona.

Bála som sa o ňom (pred tebou)

hovoriť.

______________________ 

Šuchtavý krok

Igelitky naplnené prázdnym životom.

Sme pripravení na najhoršie.

Na život v jeho holej forme.

Vstať-umyť-jesť-piť-vylúčiť-spať-vstať-a stále dookola.

Cyklus života:

Žijeme a umierame.

A kdesi na pomedzí týchto dvoch aktov

sa snažíme byť do nebies volajúcimi ľuďmi.

______________________ 

 

Dnes som ťa chcela objať.

Mala som to do detailu naplánované.

Bavlnená košeľa, šálka kávy, papier v ruke.

Strácaš sa skrz pravdu.

Spolu so slanými slzami padám nadol.

Žila som najlepšie ako som vedela. Milovala som a hľadala Boha. Ľúbila ľudí napriek rezným ranám, ktoré som si zaznamenávala do kalendára svojej pokožky. Bolesť sa učím transformovať na niečo nové. Občas si želám, aby ste sa so mnou naučili hovoriť.