Básne po anglicky

Suicide captured your head and me,

loner. You let me stare and scream. No wonder

stalking is my daily routine.

Desperately fulfilling the emptiness. Sex you get only in dreams.

 

Where are you when I need to talk?

Forgotten, forgiven, stop holding the thought.

I crave you, my lover, wherever you are.

I lost you

You were not

I have any heart

for love.

 

Though I beg to be pleased. I wish to love

I can’t. The invisible wall of my sins hold me against

Myself.

Was I ever a sinner?

Did I ever sin?

 

I wonder. Who was I all my lives before?

Fucker? Prisoner? Guardian? Child? Someone?

 

Look in the mirror borderline bitch

Those voices – they scream

Wanting your dirt, wanting your filth.

 

They want your life. Tough you cannot even feel love.

______________________

Antisocial networks

They took your life. Those antisocial networks

They dragged you into the deepest mud

My empty soul is full of abundant materials.

They showed you new dimension. We have to deal with it they said

But no one ever will.

Tutorials were burned, hope broken.

God is in the Bible. Nowhere near.

This is hell. Black and white. Fight or Die. Speak and lie.

 

Get up. Spread your legs. It’s fine. No one notices.

Power is taken. We are slaves spreading slavery.

We are broken to the core (beyond repair).

And there is no chance. Find some peace.

Why are you silent now?

Shut up.

Go away.

Come here.

______________________

I see your face right there. I cannot erase it.

I need you. This ain’t love.  

This is pure addiction.

I need to insert fiction right inside my neurons and turn the heating on like Plath used to teach me.

Wonder if the oven’s on…

______________________

24/7

the grandiosity of nature –

I don’t understand

it clicks and works 24/7 meaning

all the time

the grandiosity of humanity –

I hate to understand. yet I do.

it never works. (it never could).

God knows it very well.

I wonder if He regrets

His creation. The freedom us monsters without conscience

hold under his hands.

I wonder how He lines with the fact.

but I guess He’s God so whatever.

emotions – in this case – don’t really matter

 ______________________

Love is my tumour I cannot operate – feeling more than usual – Probably need to reintegrate-

Your presence in my neurons – 24/7 – you are here –

Why on earth didn’t you disappear?

You said its cancer – I know its alcohol.

Now you are gone and my mind only wonders – What would have happened if I was the next?

I need God – I only wish you were here

Everything I’ve done is broadcasted into atmosphere

God tell me –God heal me immediately – I wanna live but the pain is so real

So extremely present – I feel

EVERYTHING.

______________________ 

I am sliced into spaghetti stripes

By the windmill of their eyes

Seeing the saviour in every person

Fighting the bickering wind of my depression

Telling me to breathe in the toxins of everyday narcissism

Leaking from the selfishness of tomorrow

When I stare at my phone screen

Even my vagina is alive

I guess I understand why those kids are playing inside all the time. They want to feel alive

When the mind is catching them silly unprepared mournful for their own death.

______________________ 

  1. emails. Delivered.

I am waiting for her. Email. Delivered. I want to suck her words with mine. Letters a-b-c mixed with her lines. Poetry is a way to disguise.

  1. emails. Delivered. Waiting. Wet. Nothing. All the unhappy families are unhappy in its own way.

My genes are a curse. That’s why I pray and go to church on Sunday.

Devils need to be broken down and shaped up.

 

We loved each other don’t you know that?

 

God is the only reason why I didn’t put my head in the oven.

Don’t you know? I am a plathistic art piece myself.

______________________  

I check all of your online activity.

I learned your likes and dislikes by heart.

I am jealous of the people you befriend on Facebook.

I guess I am going to meet them just to figure out what you like about them so much.

I already changed my password to your name.

I still don’t know your birthday. I baked you a birthday cake.

I guess I didn’t think it through.

I am astonished by you.

______________________ 

The truth. Is the hardest to achieve. I know. I wished – I believed – I hoped –

You were the right one.

Doctors are supposed to heal and not the other way around

Get real. Handed Pills. Awoken dreams. Blankets full of whiteness. Insanity cannot be touched.

Doctors can become the worst patients

And otherwise. How good was I at treating you? Are your traumas gone now? Is there anyone listening? I promise –

It’s going to be all right.

______________________ 

 

Texty piesní

Silencio

I loved

and lost

in the darkness

that cost me a pain

messing up so many times

until the end

of the day

 

I was heartbroken

insane

not being able to say a word

Took a plane

to get away

from this madhouse called Slovakialand

to see what the life is like out there

 

You said silencio

and so it was

 

I was naïve and unaware

kept my legs together

and so they stayed

until he violently spread my body

to its colourful stripes

of loneliness

 

I cried

I wailed

realized his insides were pushing onto me

like bare trees

lacking sunshine

 ______________________

Finding reasons

And so I will always be

finding reasons not to leave

You

 

My ability to think

and doubt

will lead me to sink

in the salty ocean

Your endless creation

 

You will decide

whether to call me…

 

And my young soul

will awaken

from a dream

to continue

to be

full of salt

______________________

To the distance

I feel like a feather

heavied by existence

a never ending sentence

of deadly chemicals

spreading across my body

to understand the nonsense

of me

being here

 

So I take

a chance

and fly

across the artificial sky

to the distance

where my intelligence

is playing God

 

And where my dreams are

alive

 

Básne po slovensky

RESTRAINING ORDER (zostaň kameňom)

Kameň na brehu, ktorého existencia závisí od Jeho rúk

Tak sa už konečne rozhodni, som tvoja alebo nie?

Nie. Daj pokoj. Vymaž sa zo svojho života. DELETE YOUR ONLINE IDENTITY, ale offline zostaň kameňom.

(S)prostým.

Občas ťa zašliapnem, tak sa priprav. No hlavne buď a zostaň kameňom.

Hlavne nech tvoja neidentita nie je (blízko mňa).

Hlavne sa utop vo vode nevinným skokom.

Hlavne nevzbudzuj moje ochraniteľské sklony.

Hlavne padni na dno a nikdy, ale naozaj že nikdy nevyplávaj na povrch.

Hlavne nebuď (pri mne).

Hlavne.

L. Vne.

L.

.

______________________

IDIOTka

Boh prehovára – kričí – moje utrpenie rovná sa moja úbohosť snahy o záchranu sveta – hľadím na svoje mŕtve telo bez identity – bez života – bez náznaku bezpečnej vzťahovej väzby – bez úmyselných hriechov a teda nehriechov.

Chcem byť tebou – márne – chcem sa mu páčiť – nikdy nebudem – chcem žiť v minulosti – hra na Boha – náprava vlastných chýb rovná sa latentná snaha o nastolenie nemožnej utópie – Boh chýba – chyba? – úmysel – blahoslavení sú tí čo počuli a nevideli – vkladám prsty do Kristových rán – chvíľková extáza – som sama sebe paradoxom šíriacim lásku bez schopnosti hlbšieho porozumenia významu tohto nadľudského fenoménu.

Šesťdesiatjeden rokov a guľka v hlave – je dokonané – všeobjímajúca láska na polici nehy tam (– áno, tam u teba v kuchyni s hnedým prestieradlom z IKEY-) ma škrtí svojou prítomnosťou – naveky.

______________________

Pohár vody

Tekutá hmla ťažoby nad nami bude číhať vždy – jej objem sa zväčšuje priamoúmerne so stúpajúcou neschopnosťou uviesť narušenú reciprocitu dvoch kresiel do súbežného pohybu  – slová zaseknuté na pomedzí neschopnosti či skôr lenivosti vzájomne porozumieť tomu druhému – nemala som pred seba položiť pohár vody – s jeho neviditeľnosťou vylievam nádej našej spoločnej existencie ktorá mala miesto len v mojej fantázii ktorá nepozná hranice ktoré boli ustrihnuté dávno pred ich vznikom na modrobielej obrazovke počítača na počiatku môjho šialenstva medzi neutrálne zafarbenými monitormi a zhrozením vykúkajúcim spoza stareckého porna.

P.S.: Tvoja voda mi chutí dodnes i keď len v predstavách. A v realite vo svetle bez tmy sa stretneme opäť. 1984.

______________________

Povedz mi – FUCK IT. Už nevládzem.

Opäť ležím uprostred lichobežníku minulosti – zblúdilá – hľadám ťa v prachu ničoty – v tráve tvojich dávno rozpadnutých kostí – načieram do tých istých polôh ktoré mi ťa znova a znova neúspešne pripomínajú – chcem infinitívne pocítiť objatie tvojich pier – bezbrehosť tvojej snahy o záchranu môjho života – chcem ťa milovať chcem ťa vlastniť chcem tebe patriť chcem si ťa uchovať navždy a raz – tvoja láska je pochovaná v lichobežníku navonok nevinnej trávy – v lichobežníku nikdy sa nekončiacej bolesti – povedz mi to do očí láskyNEplná tráva – povedz mi nikdy neprídem – povedz mi umrela som už sa späť nevrátim – povedz mi pravdu i lož nech zaspať naveky smiem. FUCK IT. Už nevládzem.

______________________

Tri farby – modrá

Spomínam na tie tri farby – modrú

Igelitový obal lesknúci sa vo vetre

Tak slobodný – šťastný – nič netušiaci.

Neraduj sa večne – čoskoro nastane tvoj koniec – pneumatiky auta snažiace sa zabrzdiť pred ignorantsky stojacim stromom uprostred cesty do raja.

Okolo prechádza nič netušiaci tínedžer so slúchadlami v ušiach.

A v tom ten výbuch – pokrčená karoséria –tri zrazuvzkriesené duše nevinných ľudí a tvár zmäteného chlapca dívajúceho sa na onen katastrofický výjav.

Chlapec smeruje k autu – nahne sa dovnútra – hnedovlasá krvácajúca žena so zlomeným krkom kričí od bolesti – zúfalý chlapec naprogramovaný konať dobro za každých okolností volá o pomoc.

A o mesiac tá istá hnedovlasá žena leží na posteli – pozoruje slobodu pierka vyvliekajúceho sa z perinovej rámcovitosti.

Žiada o milosť – kontempluje vlastnú smrť. Neznesiteľnosť (ne)ľudskej bolesti je nekonečná – strata dieťaťa a manžela ohyzdná – momentálna existencia Boha viac ako nepravdepodobná – nič netušiacemu chlapcovi zo slúchadiel visia Radiohead.

______________________

utekám od teba každý deň. a ty sa vraciaš. exponenciálnou rýchlosťou. a život bez teba mi čím ďalej tým viac ukazuje svoju úbohosť.

nemám matku – nie som.

dnes som snívala o mužovi spiacom vedľa mňa – keď prsty som vkladala do seba – dúfala – zúfalá – musíš sa objaviť – ako taký dychtivý miniorga(ni)zmus mi lezieš po perách – pavúčie končatiny zanechávajú nezmazateľné stopy na mojej pokožke.

kde si? nie si. v ovzduší. hľadaj a nájdeš – už počujem tvoj bzukot.

tu je moja matka – bezpečie – ja v sebe.

už ťa mám.

tam. na druhom brehu. v pavučine seba.

______________________

Neviem ako. Dve identity. Pred a za.

Pohyby nezrozumiteľnosti.

Vzájomne sa odpudzujúce magnety.

Bieločierno. Sublimuj bič.

Neviem ako. V rukách pero. Na dlaniach krv. Na stole nôž. V medzinoží rany minulosti bolesti impulzívnej hlúposti potoky krvi vlastnej bláznivosti.

Sublimuj bič.

Neustály boj. Rany prchkosti. Sebanenávisti.

Miluj sa neviemako.

Miluj ho nemášako.

Tak prestaň už revať nauč sa potme si spievať a na strop nádeje vyry si motivačný citát.

______________________ 

Čipka na pokožke-

Všetko je iné.

Bez kože. Nulová ochrana.

Nepohodlné mlčanie v intímnych polohách. Krvavé kresby.

-HYPER-

Chcem cítiť.

Ukladám do seba ostrie noža.

Hormóny sa zbláznili. DiVné maky. Trasľavá ruka. Kŕč v nohe. Odstrihnuté ochlpenie. Pootvorené ústa. V predstavách ideál. V realite –

– SOM

______________________  

Všetko čo v živote dosiahneš získaš

Lesklé pohľady Uznania Pochvaly Bezpýche ocenenia Momenty zázračna Milujúca rodina V objatí okamihu

Sa ti snaží naznačiť že si pristál na zlom mieste

Úkosom sa z teba stáva sirota

Ako taký Oliver Twist blúdiš svetom znásilňovaný pohľadmi zvonka

Pamätaj na moje slová

Všetko

Raz

Pominie

Všetko

Stane sa

márnosťou

P.S. Hlavne im nevylúpni oči. Ich zrak je slepý

______________________ 

Moje telo. Tvoje telo.

Priezračná nevedomosť.

Obojok príťažlivosti.

Monokel previnenia.

Ľudské dno klesá priamoúmerne s hĺbkou našej pýchy.

Panický ošiaľ.

Smiech, ktorý sa ozýva do hory.

Nová neidentickosť zúfalých samovrahov.

Kryštalizácia neurónov.

Spíme druhý bez jedného, zatiaľ čo pred domom nám vysychá strom Rajskej záhrady.

______________________ 

Tento svet je stvorený

Pre tých

Bez svedomia

Pre tých

Čo sa nemusia

Zamýšľať nad

Dôsledkami svojich činov

Aspoň nie v takej veľkej miere

Je to jednoduchšie Je to také

Bez myšlienok na smrť

Bez zbytočných tabliet slučiek okolo krku a

Iných nespoľahlivých nástrojov ktoré

Nás tak či onak navrátia späť do ešte horšieho sveta plného

Výčitiek exklamačných otázok a

Zvráskavených rodinných pohľadov

______________________

Diera, ktorá zíva prázdnotou. Vlož do nej prsty. Vlož do nej seba. Jeho. Vlož do nej to. Vec. Napísanú. Na papieriku.

Hanba. Rumenec. Tam. V škole. Bez diery. S dievčenstvom.

Chýbajú mi vložky.

Blonďavé vrkoče. Nevinnosť bez vedomosti. Mala som to vedieť. Mala som to pochopiť. Chcel si ma na sebe mať. Vlastniť. Na čistom prestieradle.

Natiahnuť do šírky.

Pretiahnuť do dĺžky.

BezOČIvo HĽADIA.

NEzasiahnu. Hľadia.

VIEM.

ČO ROBIŤ

..?

RozpLEŤ SI vrkoče.

NeROZUMiem.

Rozpleť si vrkoče. Dobre. Ako sa cítiš? Neviem. Facka. Červené líce. Ak sa cítiš? Necítim. Sústreď sa. Vrkoče. Posteľ. Ty. Ja. Boh. On. KTO? Pohyby tam a späť. Oči na strope. Mŕtve muchy zakliesnené v žiariacom svetle.

Boh má zmysel pre humor.    

Odmietam takúto tortúru.

Ak odmietnem utrpenie svojho osudu Ak sa zaškrtím krvavou plachtou vlastnej DNA Pôjdem do pekla?

Bojím sa Nechcem ísť do pekla.

______________________

ZMYSEL – NE – ZMYSEL

ILÚZIA CHOROBY – LÉZIA PORÚCH

Y I POTREBNÁ PO(MOC)

                                     BEZneMOCNÝCH

STRACH I DES

                       ODKIAĽ POCHÁDZAŠ?

SOM KVET NÍŽNYCH DOLÍN

MÔJ STARÝ OTEC MAL IQ 250 A PO PORÁŽKE NEVEDEL POVEDAŤ ANI JEDNO SLOVO. NOSIL PLIENKY A SPRÁVAL SA AKO MALÉ DIEŤA.

                                                                 ODVTEDY SA BOJÍM

SMRŤY.                                      JE TAKÁ

                                                    NEOMYLNÁ

ZASIAHNE VŠETKÝCH

                                                                      BEZ ROZDIELU

AJ JA MÁM IQ 250.                                                  PRE ISTOTU SOM SI KÚPILA PLIENKY.

 

Veď vieš. Boh má zmysel pre humor.   

______________________

Akási som NEsvoja.

Vlastni sa. VY

                   

???

Čo sú to za hlúposti. DUŠEVNÝ STAV. VERBÁLNE NEPOPÍSATEĽNÝ. SLOVÁ : 2D

                                                                                                                       POCITY : 3D

                                                                                                                       JA : D

Chaos. Tak chcem ho?

             Alebo chcem kohosi iného?

Čo chcem?

                                                                                      POKOJ.

Ale ja som BROKEN – D. Pokoj. Docielim v rakve. Ak budem poslúchať.

Ak nie…                                         

                                                        Žena. Obleč sa poriadne.

AHA.

  NAHA J

    VYVLASTNI

       DNA

Chcem vidieť svoju závitnicu. Tú mutáciu D iks ypsilon.

Možno sama sebe lepšie pochopím.

______________________

Nahá bez okien Prúdi svetelný lúč

Zaoberať sa. Tebou

Do kostí (ti) berie. Bieločierna životnosť je konečná Zastávka.

Kontrasty. Prúdim tebou. V infinitívnosti. Nemožnosti o(kús)iť

Vonkajšok zmätku. Odraz reality Realita sa deje tu. Nedeje tam. Deje sa iba –

Zlomok. Zauzlenosť osudu. Rozbavlnená závitmi nadbytočnej nádeje. Stojí. Pozerá.

Denné sny sú –

Ono estetické krásno ktorého momentálna ľahkovážnosť nie je únosná a ťažkopádnosť priestorovej nepopísateľnosti (zrýchlený dych, búšenie srdca, pocity na zvracanie) viazne medzi štyrmi očami hranatej miestnosti.

Recipient zlyháva. Emócie bežia. Dejiny sa dejú. Tu. Tam. Vtedy. Teraz. Potom i predtým.

Prehni sa väčšmi nech ťa môžem lásky(ne)plne vydáviť do konca nadpozemského brehu kde viazne len slnečnosť.

A ty-

Si hluchota. Úsilie sa cení. 

______________________

Prešla. Pochopila. Vrátila sa späť.

Celostnosť naveky vekov. Smútok v diaľke. Vietor ťaží vlasy. Chlad a tma. Nádej v krku. Transformácia tam. Ruka vo vačku. Chyba predo mnou. Ako ju spracuješ? Dýcham a kolíšem sa s vôňou tvojich samohlások a dúfam, že jedného dňa ma Boh oslobodí.

UPDATE: Som slobodná. Aký je to pocit? Neopísateľný. Zrazu nechceš zomrieť. Zrazu máš pocit žitia. Zrazu do rúk chytáš ihličie a cítiš jeho vôňu a štruktúru štvoruholníkových tyčiniek a premýšľaš nad zázrakmi sveta.  

______________________

Oni urobili chybu

Urobila si chybu

Sloboda sa začína tam, kde končí hranica traumatizácie faktorom jedna

You crossed the line

A máte na to nejaké dôkazy? A ďalej? Vedeli by ste mi popísať, čo sa stalo?

Útle dievča s oranžovými vlasmi sedí v kúte miestnosti, žmolí v rukách vreckovku, dýcha prirýchlo, premýšľa ako tomu druhému nastaviť zrkadlo, pričom vie, že z danej situácie niet úniku, vie, že je dokonané, vie, že jej nikto neuverí.

Ten, kto ju mal zachrániť ju zabil. Reve na trávniku. Smrť mešká. Uvažuje, či ju zabiť. Chce byť milosrdná. Na druhej strane si uvedomuje potenciál dievčaťa a premýšľa –

Šach mat?

A v tom-

Kalokagatia! Neuveriteľné! Dievča znenazdajky prešlo do bodu zmysluplného života. A to ju chcela zabiť. Odvráti zrak a uvažuje –

Šach mat?

Dievča reve na trávniku a za pocitu zmysluplnosti v nej zomiera kus vlastnej osobnosti. Toto je bolesť, ktorú si si nemala zažiť. Nemala si prežiť. Nemala si vidieť smrť. Je neskoro. Kosa je odhalená. Dievča sa skamarátilo so smrťou. Hodinu ubiehajú. Postupne sa prestáva báť. Píše vlastný nekrológ. Odhaľuje sa na kosť.  Smrť je zúfalá.

Toto sa predsa nemalo stať…

Svet ako taký zrazu nedáva zmysel. Je potrebné redefinovať pojmy jednotlivých predmetov. Zvieratá bezdôvodne umierajú. Ľudia strácajú sebareflexiu.

Oranžovovlasé dievča o desať rokov sedí v tom istom kúte miestnosti. V  rukách žmolí vreckovku, dýcha prirýchlo, pričom už dávno vie, že jej nikto neuverí.

Smrť čaká.

Uvažuje nad správnym okamihom.

Vtom sa na seba úkosom pozrú.

Teraz.

Dievča dáva hlavu do plynovej rúry a za sebou zanecháva len fotografiu Sylvie Platovej.

Som umelecké dielo.

Nikto neplače. Vinníci sa kajajú. Pseudobohovia prehovárajú o svojich chybách. Zrazu svet konečne dáva zmysel.

______________________

Už si si odrobil povinných osem hodín?

Už si sa ospravedlnil všetkým, ktorým si ublížil?

Už si získal auto, ktoré si si vysníval? A dom? A titul?

Už ti okolie preukazuje dostatočnú úctu?

Už si padol na kolená modliac sa v Boha, v ktorého si nikdy vlastne neveril?

Už si pochopil, čo je to bezmocnosť?

Už si pochopil, že všetko, čo robíš zbytočne pre seba robíš?

Už si pochopil aký si úbohý, nedokonalý a hlúpy?

Už si si pred sebou priznal chyby a vyznal všetky hriechy?

Už si si zažil smrť – prestal sa báť života?

Už si pochopil, že život je tu a teraz a nie tam – v tebe – na obrázku?

Nie? Ešte stále si to nepochopil?

Tak vstaň a odíď už konečne od seba – upusti od svojho ega a pochop, že všetko je márnosťou.