Myslíte si, že by sme mali vo vláde toľkých lotrov, ak by psychiatrická starostlivosť na Slovensku fungovala? Nie.

Tak premýšľam. Čo by sa dalo v oblasti môjho aktivizmu robiť lepšie? Zmeny prichádzajú pomaly. Tieto články číta prinajlepšom niekoľko tisíc ľudí. Vám, ktorí sa o duševné zdravie zaujímate a čítate tieto riadky, by som sa chcela poďakovať.  

O politiku sa spoločnosť zaujíma prirodzene. Týka sa každého z nás. Ak nie po iných kauzách, po smrti Jána a Martiny nás dôsledky kolektívnej apatie úspešne dobehli. Duševné zdravie sa nás netýka len zdanlivo. Každý štvrtý je na rane, no mnohí si nič nepriznajú, mnohí žijú v nevedomosti, mnohí si odmietajú priznať svoju nedokonalosť, svoju ľudskosť.  

A tak stojíme na mieste. Čo sa musí stať, aby nás dôsledky kolektívnej apatie dobehli tentokrát? Nuž, sme už raz takí. Sebeckí. Vlastné pohodlie nás zaujíma viac ako nepohodlie iných. No teraz vážne, sedí sa vám pohodlne? Mne ani nie. Viem, že ak by psychiatria fungovala ako mala, bola by som dnes inde. Vyhla by som sa mnohým bolestivým zážitkom.

Duševné zdravie sa nás netýka len zdanlivo. Každý štvrtý je na rane.

Spočiatku som si nemohla dovoliť súkromnú terapiu. V momentoch núdze som zašla do nemocnice, utrpenie nahlodávalo moju myseľ. No problémových je tu veľa, každý ochká, trpí. Nie všetkým sa dostane pomoci. Stalo sa mi to nejedenkrát. Po druhom neúspešnom pokuse som zašla do parku a tri hodiny plakala. Dodnes si na ten moment spomínam, málokedy som zo seba vyliala toľko sĺz. Po čase som pochopila. Nemôžem viniť lekárov, ale systém.  

Čakačky a iné depky

Nemajte však ilúzie. Psychiatria nefunguje dokonale takmer nikde. No dobre, v Škandinávii áno. Ale tam funguje všetko. Takže ak sa rozhodnete odsťahovať do susedného, čojaviem, Rakúska, nič tým nevyriešite. Možno vám stúpne ego, ha, už nie som súčasťou tupého slovenského národa! Chyba. Chvíľu sa máte lepšie, lebo placebo, a potom… Zistíte (snáď), že sa pohybujete okolo začarovaného kruhu. Únik nie je riešením. Ak sa vám niečo nepáči, zmeňte to. Alebo sa o to aspoň pokúste.

Takže… Ako zmeniť aktuálnu situáciu? Pridajte sa k nám. Už nás je celkom dosť. Sme ľudia, ktorým záleží na stave psychiatrie. Chceme, aby si každý mohol dovoliť aspoň nejakú zdravotnú starostlivosť (snáď jedného dňa dostatočne kvalitnú). Bohužiaľ, v súčasnosti mnohí pacienti zostávajú bez liečby. Odborníkov je málo, čakačky sú dlhé.

Predstavte si to v praxi – mám silnú depresiu, zavolám lekárovi, konečne sa odhodlám zveriť so svojím problémom. Reakcia? Na vyšetrenie musím čakať iks mesiacov. Jeden si vybojuje svoje, druhý sa… Vzdá? Takto to predsa nemôže byť.  

Odhodlanie + stabilné zázemie = zázrak

Jediný dôvod, prečo som ja do tejto kategórie nespadla je jednoduchý – mám stabilné zázemie a veľké odhodlanie. Vlastne je to tak trochu zázrak. To, že som tu. Môj život visel na vlásku veľakrát. A teraz si predstavte – ak by som nemala dostatočne podporné zázemie, ak by som sa včas nedostala k tomu správnemu odborníkovi… Nikdy by som tieto riadky nenapísala, nikdy by som nezaložila iniciatívu bojujúcu proti predsudkom voči psychickým poruchám.

A to zrejme ani v prípade absolútneho zdravia. Možno sa všetko deje s istým zámerom. Nuž, dám vám radu – prosím, neutekajte preč. Problému (či už vlastnému alebo systémovému) neujdete nikdy.  

Vlastne je tak trochu zázrak – to, že som tu.

V poslednom čase prejavilo záujem o dobrovoľníctvo niekoľko ľudí. Ich príbehy sú fascinujúce. Veľmi sa tomu teším. No postupne som spozorovala čosi zvláštne – pomocnú ruku sa mi podávajú najmä osoby so psychickými ťažkosťami. Či už minulými alebo súčasnými. Akoby sa nefungujúca psychiatria týkala len nás, pacientiek a pacientov.

Tak sa pýtam: Myslíte si, že by sme mali vo vláde toľkých lotrov (nie, nie ja mám pravdu, aj keď ju mať nemôžem), ak by psychiatrická starostlivosť na Slovensku fungovala? Verím, že nie. Zamyslime sa spoločne, je to ešte stále minoritný problém? Nie. Týka sa celej spoločnosti. A aj vy ste jej súčasťou.

Občas je dobré vystúpiť z komfortnej zóny. Nabrať odvahu, bojovať so zlom. Nikto to nespraví za nás. Možno aj s vašou pomocou jedného dňa zaklopeme na dvere tým hore a povieme „Dosť! Takto to už ďalej nejde. Síce vy nemyslíte na dôsledky, lebo ste pohltení mocou, ale nám na spravodlivosti a pravde záleží.“

Len aby sme sa neprebudili neskoro.

Autor foto: Sonia Ščepánová