Poézia | Poetry

Poems /EN/

Úlomky mojej duše | Fragments of my soul /2016/

Autorské básne, grafická úprava knihy, fotografie.

//

Self-written poems, book design, photos.

POEMS

They took your life. Those antisocial networks

They dragged you into the deepest mud

My empty soul is full of abundant materials.

They showed you new dimension. We have to deal with it

But no one ever will.

Tutorials were burned, hope broken.

God is in the Bible. Nowhere near.

This is hell. Black and white. Fight or Die. Speak and lie.

 

Get up. Spread your legs. It’s fine. No one notices.

Power is taken. We are slaves spreading slavery.

We are broken to the core (beyond repair).

And there is no chance. Find some peace.

Why are you silent now?

Shut up. Go away. Come here.

 

__________________________

I see your face right there. I cannot erase it.

I need you. This ain’t love.

This is pure addiction.

I need to insert fiction right inside my neurons and turn the heating on like Plath used to teach me.

Wonder if the oven’s on…

 

__________________________

 

PERSONA

My internal core was shaken once again

I saw his black hair looking at me

And the trauma surfaced up the hill

Like a fighting leaf

Captured by the wind

Zig-zags of his green lines

They sit still

 

Where to look at?

How to feel?

Are my artificially make-uped lips perfect enough?

The lines of my celuloid skin

They sit still

On the inside I scream I crave you

You, my persona

Are you real?

 

My fantastically-imagined human being

Let me feel the touch of your red office walls you put into my mouth every week.

 

I feel

I am whole

PERSONA.

 

__________________________

 

Maybe I should have killed myself

Though I cross it I hate it I love it

There’s this melody to it

But you’re a bitch anyway.

Sewing the last parts of your half-broken body soaked in sexual obscenities and other shit AIDS-like diseases.

Yummy.

Life so fuckin‘ funny.

I guess I’ll be a writer one day.

Maybe those fuckers stop using my vagina as a hand-tool to satisfy their half-broken lives soaked in gingerbread cheating practices.

Yummy squared.

I guess I’ll be a writer.

Básne /SK/

RESTRAINING ORDER (zostaň kameňom)

Kameň na brehu, ktorého existencia závisí od Jeho rúk

Tak sa už konečne rozhodni, som tvoja alebo nie?

Nie. Daj pokoj. Vymaž sa zo svojho života. DELETE YOUR ONLINE IDENTITY, ale offline zostaň kameňom.

(S)prostým.

Občas ťa zašliapnem, tak sa priprav. No hlavne buď a zostaň kameňom.

Hlavne nech tvoja neidentita nie je (blízko mňa).

Hlavne sa utop vo vode nevinným skokom.

Hlavne nevzbudzuj moje ochraniteľské sklony.

Hlavne padni na dno a nikdy, ale naozaj že nikdy nevyplávaj na povrch.

Hlavne nebuď (pri mne).

Hlavne.

  1. Vne.

L.


__________________________

 

SEBE(-)láska

Ležíš mŕtva na parketách – (Tvoje zrazu-tak-neuveriteľne-nehybné telo obaľuje masívny igelit dneška zatiaľ čo škáry pomedzi parketami sa oboznamujú s dosiaľ neznámo-tmavou červeňou -) Rozporcovaná na kúsky lupeňovitých škvŕn – Možno som si ťa mala uchovať v sebe a tak aj činím – lupene vo mne a ja samá SEBEláska – si vo mne navždy uzavretá v bezpečí membránových štruktúr – smrť mi zrazu pripadá o niečo krajšia – poplašné sanitky vítam s úsmevom – spomínam na tvoje krvavo-čerstvo-na kúsky nakrájané telo – posadnutosť symbiotických štruktúr – SEBEláska – láska? – a Boh odvracia oči – Boh sa mračí – Boh krúti hlavou – som večné dieťa – prepáč mi – láska zomiera každým sústom jej rastúceho tela vo mne zatiaľ čo vášeň exponenciálne rastie.


__________________________

 

POST

Boja sa ticha – premýšľania – prehlušujú myšlienky – pochyby – človečenstvo nahrádzajú egom – Boha sebou – mĺkvo agresiou – slová ničotou – vpred kráča doba postpravdy – postlásky – pôst? – v hrobe stredoveku – postfakty hore ničotou- Láska sa skrýva pod neziskovými organizáciami zatiaľ čo katolícka kongregácia biskupov obdivuje prázdne vitríny obrastené vôňou koňaku.

 

__________________________

 

IDIOTka

Boh prehovára – kričí – moje utrpenie rovná sa moja úbohosť snahy o záchranu sveta – hľadím na svoje mŕtve telo bez identity – bez života – bez náznaku bezpečnej vzťahovej väzby – bez úmyselných hriechov a teda nehriechov.

Chcem byť tebou – márne – chcem sa mu páčiť – nikdy nebudem – chcem žiť v minulosti – hra na Boha – náprava vlastných chýb rovná sa latentná snaha o nastolenie nemožnej utópie – Boh chýba – chyba? – úmysel – blahoslavení sú tí čo počuli a nevideli – vkladám prsty do Kristových rán – chvíľková extáza – som sama sebe paradoxom šíriacim lásku bez schopnosti hlbšieho porozumenia významu tohto nadľudského fenoménu.

Šesťdesiatjeden rokov a guľka v hlave – je dokonané – všeobjímajúca láska na polici nehy tam (– áno, tam u teba v kuchyni s hnedým prestieradlom z IKEY-) ma škrtí svojou prítomnosťou – naveky.


__________________________

 

Pohár vody

Tekutá hmla ťažoby nad nami bude číhať vždy – jej objem sa zväčšuje priamoúmerne so stúpajúcou neschopnosťou uviesť narušenú reciprocitu dvoch kresiel do súbežného pohybu – slová zaseknuté na pomedzí neschopnosti či skôr lenivosti vzájomne porozumieť tomu druhému – nemala som pred seba položiť pohár vody – s jeho neviditeľnosťou vylievam nádej našej spoločnej existencie ktorá mala miesto len v mojej fantázii ktorá nepozná hranice ktoré boli ustrihnuté dávno pred ich vznikom na modrobielej obrazovke monitora na počiatku môjho šialenstva medzi neutrálne zafarbenými monitormi a zhrozením vykúkajúcim spoza stareckého porna.

P.S.: Tvoja voda mi chutí dodnes i keď len v predstavách. A v realite vo svetle bez tmy sa stretneme opäť. 1984.


__________________________

 

Tu, tu na tomto mieste

A práve tu – tu na tomto mieste ležala som v tráve – keď si mi povedala ono osudné nie – keď si sa rozplynula na molekuly kyslíku – ktoré vdychujem s bolesťou na tvári dodnes – a ako tak hľadím na lichobežník trávniku – ktorý i po rokoch vsakuje slzy osamelosti mojich rednúcich kostí – premýšľam – nechápem – pýtam sa – ako to že som stále nažive? – spomínam na tú ozrutnú bolesť – prelieva sa vo mne metamorficky dodnes – v nevere ďakujem za záchranu – zázraky – trávnaté porasty.

Lebo práve tu – tu pri z kameňoch utkanej studni – som premenená stála byť či nebyť JA – lebo práve tu – tu na lichobežníkovo useknutom trávniku – ma zaviala oceánskosť sĺz – lebo práve tu prestala som existovať a opäť vstala – byť či nebyť iná JA zrazu odmietajúca odísť z tohto sveta.

Práve tu – tu na tomto mieste –jedného dňa zmierim sa s tvojou smrťou.


__________________________

 

Povedz mi – FUCK IT. Už nevládzem.

Opäť ležím uprostred lichobežníku minulosti – zblúdilá – hľadám ťa v prachu ničoty – v tráve tvojich dávno rozpadnutých kostí – načieram do tých istých polôh ktoré mi ťa znova a znova neúspešne pripomínajú – chcem infinitívne pocítiť objatie tvojich pier – bezbrehosť tvojej snahy o záchranu môjho života – chcem ťa milovať chcem ťa vlastniť chcem tebe patriť chcem si ťa uchovať navždy a raz – tvoja láska je pochovaná v lichobežníku navonok nevinnej trávy – v lichobežníku nikdy sa nekončiacej bolesti – povedz mi to do očí láskyNEplná tráva – povedz mi nikdy neprídem – povedz mi umrela som už sa späť nevrátim – povedz mi pravdu i lož nech zaspať naveky smiem. FUCK IT. Už nevládzem.